„Mám depresiu“. Občas to hovoríme všetci a myslíme tým skleslú náladu, smútok, rozladenosť. Skutočná depresia je ale úplne niečo iné. Je to dlhodobejší  a hlbší stav, ktorý výrazne  zasahuje do nášho fungovania v dennom živote. Depresia môže a nemusí mať zreteľnú príčinu. Zrozumiteľná pre všetkých bez rozdielu je depresia po nejakej nešťastnej udalosti v živote, napríklad úmrtie blízkeho človeka, rozvod, alebo pri závažných problémoch, či už v práci poprípade vo vzťahoch.

Niektorí ľudia ale môžu prejavovať depresívne príznaky aj v bežných  a nezávažných situáciách. Vnímanie záťaže a reakcia na ňu je totiž výrazne subjektívnou záležitosťou. Sú aj depresie, ktoré vznikajú akoby bez zjavnej príčiny a u ľudí predtým pokojných, veselých a aktívnych. Mávajú obvykle ťažší priebeh. Depresie môžu byť tiež vyvolané hormonálnymi zmenami a taktiež účinkom niektorých liekov. Môžu nimi trpieť aj deti, väčšinou sa u nich ale prejavujú trochu iné príznaky, ako u dospelých. Depresie sú pomerne častým ochorením, odhaduje sa že raz za život nimi ochorie každý piaty človek.

Hlavnými príznakmi depresií sú:

– dlhodobá depresívna -smutná a úzkostná nálada, pocit prázdnoty,
– strata záujmu a radosti z vykonávania príjemných aktivít,
– únava, apatia, úbytok energie, spomalenosť,
-nervozita, vnútorný nepokoj, podráždenosť, úzkosť,
-strata sebadôvery, bezdôvodné pocity viny,
– myšlienky na smrť, na samovraždu,
– poruchy spánku, sťažené usínanie, predčasné prebúdzanie, alebo výnimočne zvýšená spavosť,
-nechutenstvo, pokles telesnej hmotnosti, niekedy naopak zvýšená chuť k jedlu a váhový prírastok,
– ťažkosti s pamäťou, zhoršená koncentrácia,
– sexuálne problémy,
-telesné príznaky, ako sú bolesti hlavy, bolesti chrbta, nadmerné potenie, závraty, búšenie srdca, tlak na prsiach a  tráviace ťažkosti.

Existuje celý rad typov depresií a u každého trpiaceho sa obraz v niečom odlišuje. Väčšinou sa u človeka vyskytujú len niektoré z uvedených príznakov a aj to v rôznej intenzite. Práve preto môže byť jeden depresívny človek skleslý, apatický a spomalený, bez chuti do jedla, iný úzkostný a nepokojný.

Ľahšie formy depresie sa môžu napríklad prejavovať len dlhodobou únavou, nespavosťou, podráždenosťou, úbytkom energie a radosti zo života. Dotyčný sa premáha a za cenu vynaloženia značného úsilia  sa snaží fungovať zhruba tak ako predtým, takže okolie si nemusí  dlhšiu dobu nič  všimnúť. Dôležité je si ale uvedomiť, že depresie nie sú len pocity a myšlienky v „hlave“. Je to komplexná porucha celého organizmu a prejavuje sa aj celým radom telesných príznakov.

U tzv. larvovanej depresie sú v popredí práve telesné príznaky. Bolesti hlavy, bolesti na hrudníku, nechutenstvo, zápcha, závraty sú dominantnejšie a zmena nálady nie je tak nápadná. U týchto pacientov sa potom dlhšiu dobu vykonávajú rôzne interné a labolatórne vyšetrenia, pretože stav skutočne pripomína nejaký druh telesného ochorenia, obzvlášť ak ide o staršieho človeka.

Diagnóza depresie nie je niekedy jednoduchá, a preto je vhodné na ňu myslieť aj v tých prípadoch, kde by nás to vôbec nemuselo napadnúť- – preto, že nie som smutný a v prípade podozrenia sa poradiť s odborníkom. Ľudia sa často za depresiu hanbia,  považujú ju za slabosť. S tým súvisí aj mýtus, ktorý tvrdí, že by som sa mal z týchto ťažkostí dostať sám, bez pomoci okolia, lekárov, psychoterapeutov, liekov a podobne. Z týchto dôvodov veľké množstvo depresívnych nevyhľadá odbornú pomoc . No a to je veľmi, veľká chyba, nakoľko depresiu je možné vyliečiť. Možností je niekoľko, najrýchlejšia forma je kombinácia liekov – antidepresív s psychoterapiou. Antidepresíva nie sú návykové a diabetes neovplyvňujú.

Diabetici majú o niekoľko dôvodov viac, prečo prípadnú depresiu liečiť. Z odborných štúdií veľkých skupín pacientov vyplýva, že u diabetikov sú depresie  asi 2x častejšie ako u bežnej populácie a mávajú dlhodobejší a vlečúci sa priebeh. Podobne sú na tom ale aj pacienti s inými chronickými chorobami, napríklad srdcovými či ľadvinovými. Depresie u diabetikov  sú špecifické tým, že:

  1. Niektoré príznaky môžu unikať pozornosti, pretože môžu vyzerať ako príznaky vyplývajúce z diabetu. Únava, pesimistické úvahy, výkyvy hmotnosti a ďalšie telesné príznaky sa môžu navzájom prekrývať.
  2. U diabetikov trpiacich depresiou sa väčšinou zhoršuje kompenzácia. Dôvody môžu vyplývať z aktivácie autonómneho nervového systému, ktorý nie je vôľou ovládateľný a zodpovedá za reakciu bojuj alebo uteč v situáciách, ktoré považujeme a veľmi významné, možno povedať až krízové. Hormonálna zmena sprevádzajúca túto reakciu, môže viesť ku kolísaniu glykémie. Ďalšou možnosťou sa javí to, že diabetik v depresii menej dbá o pravidelný režim. Mnohé skúsenosti odborníkov svedčia o tom, že u diabetikov s depresiou, či inou psychickou poruchou sa kompenzácia v súvislosti s chorobnou epizódou prudko zhorší a po úprave psychického stavu sa opäť znormalizuje.

Depresii u diabetikov sa preto musí venovať dostatočná pozornosť. To sa bohužiaľ často nerealizuje. Diabetik totiž býva zvyknutý, že často prežíva obdobie skleslosti, únavy a je toho na neho akosi priveľa. Samozrejme aj zdravotnícki pracovníci  niekedy počítajú s tým, že určité rozladenia a nepohoda k diabetu prosto patria.  Je veľmi vhodné, povedal by som priam výhodné, ak ľudia s diabetom majú komplexné informácie  a v prípade, že sa psychicky necítia dobre vyhľadajú odbornú pomoc.

Pravdepodobne vás okamžite napadne otázka „Načo mi je na cukrovku psychoterapia? Možno vás to prekvapí, ale bolo preukázané, že psychoterapia pomáha zlepšiť kompenzáciu diabetu. Ak je človek pokojnejší, uvoľnenejší, dokáže sa adekvátne vyrovnávať so záťažou a následnou stresovou reakciou, potom to pozitívne ovplyvňuje aj stav cukrovky.

Taktiež lepšie zvláda svoj diabetes a problémy v dennom živote s ním spojené. Ak máte problémy v živote súvisiace s cukrovkou, potom by vám takýto odborník mohol byť významne nápomocný. A ak ste zásadne proti , doprajte si aspoň „priateľskú psychoterapiu“ – občasné vyrozprávanie sa s dôverným kamarátom, alebo členom rodiny, ktorý vás naozaj a so záujmom bude počúvať, a len a len počúvať.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *