Patrí k našej ľudskej podstate, že všetci zažívame okamihy smútku, mávame dni, niekedy aj týždne, keď môžeme mať skleslú, smutnejšiu náladu, ale po istom čase sa obyčajne vrátime späť, „do svojej pôvodnej formy“. Takéto obdobia skleslej nálady si spravidla vysvetľujeme, ako „zlý deň“ alebo ako únavu, či prirodzenú reakciu na nepríjemnú situáciu.

Tieto menšie prejavy zlej nálady sú súčasťou nášho života a naučili sme sa ich z času na čas očakávať. Existujú však medzi nami jedinci, ktorí sú neustále viditeľne zachmúrení a majú zlú náladu. Hovoríme o ľuďoch s depresívnou poruchou osobnosti, ktorí len výnimočne prežívajú radosť a vytrhnúť ich zo stavu ustráchanosti je takmer nemožné. Ak hovoríme o zachmúrenej alebo depresívnej osobnosti, hovoríme o niečom trvalom a veľmi prenikavom.

Hovoríme o ľuďoch, ktorí dávajú prednosť pocitom úbohosti a fixujú sa na temnú stránku udalostí, nie na radosť a potešenie. Sú to ľudia, ktorí pre ktorých je a bude pohár vždy „poloprázdny“ a nikdy ho nebudú považovať za „poloplný“. Tento osobnostný štýl možno nazvať aj ako syndróm somárika Iáá. Tí, ktorí poznáte rozprávkový príbeh „Macko Pu a jeho priatelia“ si určite spomeniete na somárika Iáá, ktorý bol stále zachmúrený a pesimistický. Keď sa mu pritrafilo niečo dobré, vždy za tým očakával niečo zlé. Aj hlas mal monotónny a bez emócií. Nikdy ho nič nenadchlo a nepripúšťal, že by sa v jeho živote mohli udiať nejaké prevratné zmeny. Somárik Iáá je symbolom zachmúrenej osobnosti.

Nádherne vystihuje tento osobnostný syndróm. Byť v kontakte so zachmúrenou osobnosťou, je ako ocitnúť sa vo víre neradostnosti. Navyše má zachmúrená osobnosť obmedzené spektrum emócií. Má vždy problém odpovedať na otázku, ako sa cíti alebo čo prežíva. A obzvlášť ťažké je pre ňu nájsť vhodné slová, keď sa jej spýtate čo pre ňu znamená byť šťastný. Keď ju požiadate, aby vám povedala, čo jej prináša radosť, zvádza úporný zápas o vyjadrenie odpovede. Keď takúto osobu požiadate, aby urobila zoznam aspoň desiatich vecí, ktoré jej prinášajú radosť alebo potešenie, je to skoro ako keby ste ju vyzvali zabehnúť maratón bosými nohami!

Takže, nielenže má obmedzené rozpätie emócií – s výnimkou rôznych odtieňov smútku a melanchólie – ale ešte má aj problém vyjadriť ich. Neradostné a pochmúrne prežívanie tejto osoby je hlboko zakorenené v silnom pocite jej osobnej bezcennosti. Zachmúrená osobnosť sa cíti neschopná a tento pocit premieta do druhých, do svojho okolia a do budúcnosti. Je ťažké pociťovať radosť ak sa človek cíti veľmi nekompetentný. Zachmúrená osobnosť žije s hlbokým a trvalým deficitom sebaúcty a radosti.

V dôsledku toho sa pocity neschopnosti a nízkeho sebavedomia zachmúrenej osobnosti prenášajú do jej kritického, odsudzujúceho a obviňujúceho správania. Tento negatívny postoj je obvykle namierený voči sebe samému a zachmúrená osobnosť spravidla nemá zábrany v seba ponižovaní. Pochvalu alebo láskavé gesto odvrhne, a namiesto toho ich prekrúti v pravý opak. Pre úplné pochopenie zachmúrenej osobnosti je nutné si uvedomiť , že kritizujúce a odsudzujúce postoje a správanie takéhoto kolegu či partnera sa môže obrátiť aj smerom von.

V očiach takéhoto človeka nie je nič „dosť dobré“ alebo „správne“. Takt nebýva vlastnosťou príznačnou pre zachmúrenú osobnosť. Aj keď o sebe môže tvrdiť že je „realista“ a obhajovať sa tým, druhí ľudia si jej správanie interpretujú ako pesimistické a necitlivé. Jedinec s depresívnou osobnosťou strávi veľa času a emočnej energie uľpievaním, premýšľaním, dusením sa a zápasením s negatívami, prežívanými neúspechmi, zjavnými nedostatkami, s chybami a s chronickou ľútosťou.

Toto nekonečné prežúvanie spolu s generalizovaním pocitom nešťastia má za následok, že vysiela mohutný prúd skľúčenosti a zádumčivosti. Takýto hlboký negativizmus a depresia spôsobujú, že sa iní od neho odvracajú a hľadajú niekde inde čerstvý vzduch a emočné teplo. Nech už je to s vašimi predstavami a názormi na zachmúrenú osobnosťou akékoľvek, kontakt s ňou nie je jednoduchou záležitosťou a taktiež aj zmena prežívania takejto osobnosti nie je jednoduchá.

Dramatické zmeny životného štýlu bývajú zriedkavé aj u zdravých dospelých ľudí a u ľudí s poruchami osobnosti sa rezistencia na zmenu umocňuje silnou rigiditou a neochotou čokoľvek zmeniť.

Takže, čo z toho pre vás vyplýva?

Pomôže vám, ak budete mať veľmi skromné očakávania a vezmete na vedomie, že zmena, ak vôbec nejaká bude, prebehne po veľmi malých krôčikov. V konečnom dôsledku môže byť veľkým víťazstvom, ak pomôžete svojmu kolegovi či partnerovi v tom, aby menej verbalizoval svoje ponižujúce myšlienky alebo aby čo i len krátko pocítil radosť. Taktiež mu môžete pomôcť zmeniť formu vnímania informácii, ako aj jeho neadekvátne myslenie tak, že poukážete na viaceré možnosti nazerania ako aj interpretácií udalostí. Poukázaním na alternatívne spôsoby interpretácie udalostí môžete pomôcť k otváraniu sa novým perspektívam a k posunu za hranice výlučne depresívneho výkladu rôznych situácií.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *